Francúzi zakončili zápas s 0,31 očakávaného gólu, čo je neuveriteľne nízke číslo na tím, ktorý prehrával od 22. minúty. Navyše, analytická spoločnosť Opta poskytujúca štatistiky nezaznamenala žiadnu jasnú francúzsku šancu na skórovanie.

Hlavným dojmom z Francúzska v semifinále bola agónia druhého polčasu, hráči okolo Mbappeho sa javili ako úplne rozbitý tím. Ofenzívna štvorica hrala úplne oddelene od zvyšku tímu, prakticky bez interakcie medzi týmito dvoma svetmi.

Navyše vo fáze bez lopty sa Francúzsko snažilo pressovať iba so šiestimi hráčmi. A vo fáze s loptou na kopačke, chýbali kvalitné prihrávky a takmer žiadna sa nedostala až na hrotových hráčov.

Ilustruje to napríklad úplný záver duelu. Je 94. minúta, skóre je 0:2, a rýchly útok Španielska je opäť nebezpečnejší ako akákoľvek náznak útoku Francúzska a navyše, päť hráčov v poli je vo vlastnom pokutovom území spolu s brankárom Mikom Maignanom, ktorý rýchlo rozohráva loptu. Dvaja útočníci sú obklopení obrancami, pričom Manu Kone stojí sám v strede a zrejme má za úlohu nejako prepojiť obranu a útok. Prepojí ich? Určite nie proti kvalitnej oragnizovanej mnohopočetnej stredovej formácii Španielska…

V hre Francúzska chýbal v súčasnosti tak často spomínaný balans. A absentovala celkovo špičková kvalita a rýchlosť hry, ktorá predtým zaručovala rozdiel medzi Francúzskom a ostatnými tímami.

Michael Olise mal s 20 stratami lopty najhoršie výsledky zo všetkých semifinalistov, a to aj napriek tomu, že nevydržal ani do záverečného hvizdu, keďže bol v 72. minúte vystriedaný. Stávka Didiera Deschampsa na to, že namiesto Desirea Douaia nastúpi v základnej zostave Bradley Barcola, sa nevyplatila.

Na druhej strane, Fabián Ruiz, ktorý nastúpil namiesto Pedriho, sa ukázal byť najlepší zo všetkých zástupcov PSG na ihrisku, zatiaľ čo Deschampsovo netradičné personálne rozhodnutie naozaj nevyšlo.

Ousmane Dembélé bol asi najaktívnejší v pressingu, ale to nie je žiadna pochvala – nebol synchronizovaný s ostatnými. Buď Olise a Kylian Mbappé nepracovali dostatočne tvrdo, alebo Dembélé bol príliš agresívny, znou sa môžeme zopakovať, chýbala súhra.

Nakoniec je tu sám Mbappé, ktorý pôsobil osamelo, rovnako ako v prvom polčase proti Senegalu. Teraz, po ôsmich góloch a troch asistenciách, je ťažké si spomenúť, ako sa turnaj začal pre Francúzsko a Kyliana. Ale začal sa veľmi podobne, ako sa skončil.

Mbappé sa v závere dostal do problémov, keď sa pokúsil o zákrok v paraguajskom štýle na Unaia Simona. Kylian mal síce niekoľko dobrých šancí dostať sa za obrancov, ale Simon predvádzal skvelé vybehnutia.

Francúzsko bolo pred semifinále chválené za dve veci. Prvou bola ich fantastická individuálna útočná kvalita. Partnerstvo Mbappé-Olise, pričom Dembélé neraz skóroval v ich tieni, bolo až luxusom nechať jedného z dvojice Doue/Barcola na lavičke. Druhou, menej zrejmou, ale kľúčovou, bola harmónia medzi obranou a útokom. Obranná šestka uvoľňovala cestu útočnej štvorici a bola takmer vždy pripravená na kontry.

Istým problémom pre Francúzov v strede poľa bolo aj to, že Adrien Rabiot dostal skorú žltú kartu, čo si vynútilo predčasné striedanie. Aurélien Tchouameni po zranení zjavne nie je vo svojej najlepšej forme jedno striedanie kvôli Rabiotovi už bolo využité. William Saliba bol nútený opustiť zápas v prvom polčase – celý turnaj odohral zranený, chcel sa dostať do finále, vyhrať a potom sa ideálne vyhnúť kariére podobnej Samuelovi Umtitimu. Lucas Digne, individuálne asi najmenej kvalitný hráč základnej zostavy, ktorý sa počas turnaja prebil do tímu kvôli zlej forme Thea Hernándeza, z ničoho nič zbytočne zapríčinil penaltu.

V prvej štvrtine zápasu bolo Francúzsko úplne na rovnakej úrovni ako Španielsko. Keďže sa však prvýkrát na majstrovstvách sveta ocitlo v situácii, keď doháňalo nepriaznivý náskok, úplne zlyhalo. V riadení zápasu nemá Deschamps ako tréner proti De la Fuente veľa čo ponúknuť. V Didierovom stratenom výraze bolo viac života ako vo výkone Francúzska. 

Väčšina ľudí považovala Francúzsko za favorita turnaja pred semifinále. Za túto skutočnosť sa netreba hanbiť, ani po takomto zápase. De la Fuente to dokonale zhrnul: „Najlepší hráči sveta hrali proti najlepšiemu tímu sveta.“

Majstrovstvá sveta už mesiac dokazujú, že aj tu, ďaleko od klubového futbalu, dokážu jednotlivci zničiť celé národné tímy. Ale stále je to tím – v najúplnejšom zmysle slova – ktorý sa dostane do finále a vyhrá.