Prípad záložníka Brightonu nie je na svetovom šampionáte, ktorý je plný hráčov, ktorí mohli hrať za viacero krajín pre narodenie či predkom, ojedinelý. „Bol to pre mňa výnimočný zápas, preto som prvý presný zásah neoslavoval, pretože veľmi súcitím s Tuniskom – milujem túto krajinu,“ povedal vo Švédsku narodený Ayari, ktorý mohol reprezentovať aj Maroko, vlasť svojej matky.

Skauting a nábor hráčov s dvojitou národnosťou sa stal nevyhnutným pre dosiahnutie úspechu na globálnej scéne. Takmer štvrtina z 1248 hráčov nominovaných na MS 2026 reprezentuje inú krajinu ako ich rodisko.

Maroko sa pred štyrmi rokmi stalo prvou africkou krajinou, ktorá sa dostala do semifinále „mundialu“, a dúfa, že v nasledujúcich týždňoch tento úspech minimálne zopakuje. Počas pôsobivého výkonu bolo prvým tímom v histórii MS, ktorý v jednom okamihu nasadil kompletnú jedenástku hráčov narodených v zahraničí.

Curacao vďačí súčasným výkonom a debutu na svetovom šampionáte väzbám medzi karibským ostrovom so 160-tisíc obyvateľmi a Holandskom. Z 26-členného tímu je až 25 holandského pôvodu a vedie ich tamojší tréner Dick Advocaat.

„Máme srdce našej vlasti. A prešli sme holandskou mládežníckou akadémiou. To je dobrá kombinácia,“ povedal útočník Jürgen Locadia po tom, čo Curacao prekvapilo Ekvádor a zabezpečilo si svoj prvý bod na majstrovstvách sveta bezgólovou remízou.

Leandro a Juninho Bacunovci z Curacaa sú jedným zo siedmich párov bratov, ktorí sú na aktuálnych MS, z ktorých štyria reprezentujú rôzne krajiny. Désiré Doué z klubu Paríž Saint-Germain je súčasťou hviezdneho útoku Francúzska, no jeho starší brat Guéla je reprezentant Pobrežia Slonoviny.

Strední obrancovia John a Harry Souttarovci hrajú za Škótsko resp. Austráliu. Nico Williams sa rozhodol reprezentovať Španielsko, ale starší brat Iňaki hrá za Ghanu spolu s Derrickom Luckassenom, nevlastným bratom holandského útočníka Briana Brobbeyho.

Kapverdy sú objavom turnaja, keďže v prvých dvoch dueloch remizovali s bývalými šampiónmi zo Španielska a Uruguaja. Srdcom obrany je Roberto „Pico“ Lopes. Narodil sa v Dubline írskej matke a kapverdskému otcovi, no bol povolaný reprezentovať africký národ cez pracovnú stránku LinkedIn, ale až na druhý pokus. Lopes ignoroval prvú správu, ktorú mu poslal vtedajší tréner Rui Aguas, pretože bola v portugalčine a tento jazyk stredný obranca neovláda.

Nestory Irankunda, ktorý strelil otvárací gól Austrálie pri výhre 2:0 nad Tureckom, sa narodil v utečeneckom tábore v Tanzánii burundským rodičom, ktorí utiekli pred občianskou vojnou a presťahovali sa do Perthu, keď bol krídelník ešte bábätko.

Tieto príbehy, ktoré zdôrazňujú silu imigrácie, sú obzvlášť dojímavé na majstrovstvách sveta, ktoré sa začali na pozadí vylúčenia. Somálskemu rozhodcovi Omarovi Artanovi bol odopretý vstup do USA, zatiaľ čo štyri zo zúčastnených krajín – Haiti, Irán, Pobrežie Slonoviny a Senegal – podliehajú zákazu cestovania do USA a vízovým obmedzeniam.

FIFA zaujala chápavejší prístup k hráčom, ktorí čelia ťažkým rozhodnutiam o tom, koho budú reprezentovať, často ešte ako tínedžeri. Hráči mladší ako 21 rokov teraz môžu zmeniť „vernosť“, ak majú tri alebo menej seniorských štartov a nehrali na významnom turnaji. Zmenu pravidiel však nevyužívajú len menšie národy.

Anglický reprezentant Declan Rice, ktorý odohrá svoj 75. zápas za „Albion“, predtým nastúpil trikrát za Írsko, kým neprišla výzva reprezentovať „Troch levov“. Jamal Musiala reprezentoval Anglicko v mládežníckej kategórii, kde vyrastal, kým ho nepovolalo Nemecko.

Hviezda Bayernu Mníchov Michael Olise sa narodil v Londýne britsko-nigérijskému otcovi a francúzsko-alžírskej matke. „V skutočnosti pochádzam zo štyroch krajín. Považujem sa za veľmi šťastného, že mám tieto štyri časti, ktoré ma obohacujú,“ povedal 24-ročný krídelník.