Panenka poskytol pri príležitosti 50. výročia triumfu rozsiahly rozhovor španielskemu denníku Marca. Pri spomienke na 20. jún 1976 priznal, že ani v najodvážnejších predstavách nečakal, aký život bude mať jeho pokutový kop. „Ak mám byť úprimný, nikdy mi nenapadlo, že tá penalta dosiahne takú celosvetovú slávu. Pre mňa to bol v tom konkrétnom momente jednoducho najjednoduchší spôsob, ako streliť gól,“ povedal bývalý československý reprezentant.

Dnes jeho priezvisko poznajú aj ľudia, ktorí nikdy nevideli finále na belehradskom štadióne Marakana. A práve v tom je podľa neho paradox celej kariéry. „Tá penalta úplne zatienila všetky ostatné veci, ktoré som robil inak alebo o ktorých som si myslel, že som ich robil inak. Na jednej strane som hrdý, na druhej mi trochu zviera srdce, keď vidím, že ľudia neoceňujú ostatné veci, ktoré som sa snažil pre nich robiť. Keď niekto počuje meno Panenka, automaticky si spomenie na tú penaltu,“ priznal.

Slávny kop pritom nevznikol náhodou. Panenka ho dva roky zdokonaľoval po tréningoch v pražských Vršoviciach spolu s brankárom Zdeňkom Hruškom. Motivácia bola prekvapivo jednoduchá – nechcel stále prehrávať stávky. „Po každom tréningu sme zostávali na ihrisku a súťažili sme v penaltách. Hrali sme o pivo, čokolády alebo peniaze. Hruška bol dobrý brankár a začal vyhrávať. Stále som platil a to sa mi nepáčilo,“ spomínal Panenka.

Práve vtedy dostal nápad poslať loptu jemným oblúčikom do stredu bránky. „Jedného dňa, keď som zaspával, rozmýšľal som, čo môžem urobiť, aby som bol úspešný. Napadlo mi, že keď brankár skočí do strany a ja pošlem loptu mäkkým oblúčikom do stredu, už sa vo vzduchu nebude vedieť otočiť a chytiť ju. Tak vznikla tá myšlienka. Začal som vyhrávať súboje proti Hruškovi. Horšie bolo len to, že som začal priberať, pretože čokolády a pivá sa niekde museli prejaviť,“ zasmial sa.

Pred finále EURO už jeho spoluhráči vedeli, čo má v pláne. Dokonca aj legendárny brankár Ivo Viktor, s ktorým býval na izbe. „V reprezentácii to vedeli všetci. Neskrýval som, že ak prídu penalty, zahrám ju takto. Nikto ma od toho neodhováral. Len Ivo Viktor, ktorý bol trochu pesimista, mi povedal, že ak to takto zahrám, nepustí ma späť na izbu. Nakoniec ma pustil, ale až o siedmej ráno,“ spomínal Panenka.

Najznámejšou obeťou jeho nápadu sa stal Sepp Maier. A hoci dnes sa na tom obaja usmievajú, nemecký brankár niesol inkasovaný gól veľmi ťažko. „Západní novinári písali, že som ho tým kopom zosmiešnil a urobil z neho klauna. To však vôbec nebola pravda. Vo finále majstrovstiev Európy v takej situácii predsa nikoho nemôžete zosmiešniť. Reagoval veľmi podráždene. Musím povedať, že sa so mnou 35 rokov nerozprával. Je to dlhý čas. Potom sme sa však stretli, povedali sme si všetko do očí, dali si pivo, zahrali golf a myslím si, že odvtedy je už všetko v poriadku,“ povedal Panenka.

Maier mal pritom dôvod byť nahnevaný. V tom období patril medzi najlepších brankárov planéty. „Mne to neprekážalo, nemal som s tým problém. Ale pre neho to bolo ťažšie, pretože v tom čase bol pravdepodobne najlepší brankár na svete a inkasovať takú prefíkanú penaltu mu určite nebolo príjemné,“ dodal bývalý stredopoliar Bohemiansu Praha.

Panenkov kop sa medzičasom stal súčasťou futbalovej kultúry. Samotný Pelé kedysi vyhlásil, že takú penaltu môže kopnúť iba génius alebo blázon. Československý hrdina sa však ani po polstoročí necíti byť ani jedným. „Pelého názor ma potešil. Ale necítim sa ani ako blázon, ani ako génius. Viac ma zaujal výrok jedného francúzskeho spisovateľa. Povedal: ‚Predstavte si, že je tu človek, ktorý dokázal vyjadriť myšlienku nohou.‘ A to mi pripadá nesmierne zaujímavé,“ uviedol Panenka.

Dnes má 77 rokov, stále pôsobí ako čestný prezident pražského Bohemiansu a tvrdí, že už nesníva o veľkých veciach. „Som spokojný. Mám okolo seba veľa priateľov, bývalých spoluhráčov aj súperov. Tento rok je to 54 rokov, čo som ženatý, a stále mám tú istú jedinú ženu. Myslím si, že človek už viac nepotrebuje,“ zakončil muž, ktorého jediný dotyk s loptou zmenil futbalové dejiny.