Majstrovské oslavy Slovana priniesli aj slzy odchádzajúcich lídrov. „Hráč ako Vlado tu dlhé roky nebude,“ chválil Weiss svojho syna
ŠK Slovan Bratislava v sobotu prekvapujúco prehral doma s Michalovcami 0:2, nič to však nezmenilo na tom, že po zápase vypukli oslavy majstrovského titulu a tiež emotívne rozlúčky s trénerom Vladimírom Weissom, jeho synom – kapitánom mužstva, s útočníkom Róbertom Makom či dlhoročným pilierom obrany gruzínskym stopérom Guramom Kašiom
Michalovce rozhodli o pre nich cennom víťazstve na pôde Slovana v úvode druhého polčasu po trefe iba 18-ročného gréckeho útočníka Vasiliosa Theofanopoulosa, ku ktorému sa pridal gólom na 2:0 Angličan Ben Cottrell.
Tréner Weiss, ktorý sa tento týždeň upísal na štyri roky reprezentácii, bol sklamaný z prehry s Michalovcami, no v pozápasových rozhovoroch pozitívne ohodnotil aktuálny ročník a aj jeho celé bohaté pôsobenie v belasých farbách.
„Keď sa dokončil štadión, bol som tu na prvom zápase s Trnavou a povedal som si, že raz tu ešte budem trénovať. To sa mi aj splnilo. Ivan Kmotrík je človek, ktorý ma pozná asi najlepšie. Úprimne povedané, neveril som, že tu vydržím päť rokov. Po prvom roku som chcel odísť z určitých príčin, ale vydržal som to a nič neľutujem, ani jeden deň,“ hodnotil po zápase 61-ročný Weiss st.
„Eufória ľudí mi dávala silu. Prišiel som aj kvôli Vladovi. Som rád, že zmenil postoj k životu, dnes je to jeden fantastický otec a človek. Syn, na ktorého som veľmi hrdý. Bodaj by sa vrátil niekto taký, ako bol Vlado, s tou emóciou, kvalitou a srdcom pre Slovan. Bol veľký hráč, urobil veľkú kariéru. Má dobrých rodičov, ktorí ho viedli k láske a som naňho hrdý.“
Samozrejme sa vyjadril aj k nedávno ohlásenému koncu kariéry jeho syna a kapitána Slovana: „Bolo to symbolické. Vladko skončil už po zápase s Man City v Lige majstrov, keď bol vyhorený vnútorne, mal vtedy aj osobné problémy a nevedel dať navonok lásku a kvalitu, ktorú v tom čase mal. Odpočinul si, zase sa vrátil a už nemá 20 rokov ako kedysi, už nebude lietať na krídle, ale stále ukázal obrovské srdce, ktoré má.“
„Dovolím si povedať, že dlhé obdobie tu taký hráč nebude. Ktorý sa vráti dohrať kariéru, prišiel v 30 rokoch, ešte bol vtedy reprezentant, robil neuveriteľné veci počas piatich rokov, čo som tu s ním bol. Zostane v srdci fanúšikov. Je to môj syn. Milujem ho nadovšetko na tomto svete. Rozlúčka bola dojemná. Zasiahlo ma, keď som videl jeho video.“
„Trénujem ho 10 rokov, čo je najviac v mojej kariére, viac ako Vladka. Päť rokov v gruzínskej reprezentácii, päť rokov v Slovane. Bez Gurama by Slovan nedosiahol také úspechy. S Kankavom priniesli obrovskú profesionalitu a kvalitu. Mohol som im dôverovať vo dne, v noci. Poznal som ich, ich mentalitu, ich kvalitu a oni to vrátili mne a aj Slovanu.“
„Guram je obdivuhodný hráč, má 38 rokov a je neuveriteľné, ako hrá. Mohol by tu ešte hrať, ale už sa vedenie aj on rozhodli, že všetko má svoj čas, takisto ako ja aj Vladko. A tak to má byť. Klobúk dole pred Guramovou kariérou, pretože nehral vo veľa kluboch. Stabilita je to slovo, ktoré ho sprevádza. Povedal som mu, že on, Škrtel a Bajrič sú najlepší stopéri v mojej kariére.“ Pochválil na záver kouč Weiss aj ďalšie opory Slovana Bratislava.
Čistá žumpa… Micheľ sa neudržal po vypadnutí Prešova. Vyzliekol slovenský futbal donaha?
Bývalý popredný európsky rozhodca a dnes šéf ligového Tatrana Prešov Ľuboš Micheľ v sobotu večer predniesol nesmierne emotívny prejav pred…































