Čorejová sníva o olympijskom zlate už od škôlky. Medaila z ME ju šokuje dodnes, pred štartom potrebuje ticho

Jedným z najvýraznejších momentov jej doterajšej kariéry zostáva bronzová medaila z majstrovstiev Európy atlétov do 23 rokov, ktoré sa v júli 2025 konali v nórskom Bergene. Čorejová vtedy obsadila tretie miesto v behu na 100 metrov cez prekážky časom 13,05 sekundy. Hoci na šampionát cestovala s vysokými ambíciami, umiestnenie na stupňoch víťazov ju prekvapilo. „To bolo pre mňa niečo doteraz nepochopiteľné. Samozrejme, mala som vysoké ambície, ale ešte som nemyslela na to, že by som získala medailu,“ priznala. Úspech vníma predovšetkým ako potvrdenie, že úsilie vynaložené na tréningoch má zmysel. „Je to pre mňa veľký šok aj doteraz. A také potvrdenie celej tej driny a toho, že tvrdá práca a odhodlanie sa vyplatia,“ doplnila.

Čorejová postupne získava skúsenosti aj v seniorskej konkurencii. Samotný prechod z mládežníckej atletiky podľa nej nebol taký náročný, ako by sa mohlo zdať, keďže výkonnostne začala výraznejšie napredovať až v poslednom období. „Ja som ten prechod nejako extrémne nevnímala, keďže mne sa vlastne trošku viac začalo dariť až minulý rok. Predtým sa mi až tak veľmi nedarilo,“ vysvetlila. Pripomenula, že už v kategórii do 23 rokov súťažia aj starší a skúsenejší atléti, čo mladých športovcov pripravuje na ďalší krok v kariére.

Skutočnú silu svetovej konkurencie však pocítila na seniorskom svetovom šampionáte. „Keď som bola teraz na majstrovstvách sveta, tak to bol veľký šok aj pre mňa. Samozrejme, vidieť tam tých najlepších športovcov na svete, ako sú vedľa mňa v dráhe,“ opísala svoje dojmy. Takéto vystúpenia však berie ako príležitosť na ďalší rast. „Sú to nové skúsenosti a treba sa iba adaptovať,“ zdôraznila.

Mladá atlétka si váži aj zaradenie do juniorského olympijského tímu. Vníma ho ako ocenenie svojich doterajších výkonov, no zároveň ako záväzok pokračovať v napredovaní. „Keď som sa dozvedela túto informáciu, tak som sa veľmi potešila. Je to vlastne určitá pocta za moje doterajšie výkony, ktoré som dosiahla, a taktiež to beriem ako motiváciu do budúcna, aby som sa zlepšovala ďalej a ďalej a makala na sebe,“ uviedla.

Veľkú úlohu v jej športovom živote zohráva rodina. Podporu cíti aj vtedy, keď jej najbližší nemôžu byť priamo na štadióne. „Mojou najväčšou podporou je určite moja rodina, celkovo aj tá vzdialenejšia. Vždy mi všetci posielajú videá, ako pozerajú, ako mi fandia,“ prezradila. Počas pretekov sa však snaží obmedziť používanie sociálnych sietí, aby sa mohla naplno sústrediť na výkon. „Aj keď im možno hneď počas pretekov neodpíšem, lebo sa nechcem zdržiavať na sociálnych sieťach, cítim tú podporu vždy pri sebe,“ dodala.

Pred štartom pritom nemá žiadny špeciálny rituál. Zatiaľ čo mnohí atléti sa pripravujú s hudbou v slúchadlách, Čorejová uprednostňuje pokoj a sústredenie. „Nemám úplne taký rituál, ale je pravda, že veľa atlétov počúva hudbu aj počas rozcvičovania. Ja práve vôbec nie,“ vysvetlila. „Keď už som na pretekoch, ako náhle vojdem na štadión, potrebujem mať ticho v hlave a nerozmýšľať nad ničím, maximálne nad tým behom, ako to všetko zrealizujem,“ priblížila.

Inšpiráciu nachádza aj u svetových prekážkarok. Jej dlhoročným atletickým vzorom je bývalá austrálska reprezentantka Sally Pearsonová, na ktorej obdivuje techniku, ľahkosť behu aj celkové vystupovanie. Ak by si však mohla vybrať športovkyňu, s ktorou by si dnes zatrénovala, rozhodla by sa pre holandskú prekážkarku Nadine Visserovú. „Veľmi sa mi páči jej beh,“ vysvetlila Čorejová, ktorá chce skúsenosti z medzinárodných podujatí pretaviť do ďalšieho výkonnostného rastu.