V minulosti vytvárala veľkú spoločenskú debatu téma, či má ísť slovenský hokej cestou ako napríklad Česko, Švédsko či Fínsko a zakázať účasť v národných tímoch hráčom, ktorí pôsobia v ruskej KHL, kvôli vojenskému konfliktu na Ukrajine.

Slovenský zväz SZĽH sa nakoniec rozhodol dovoliť hráčom z Ruska hrať v národnom drese, čo sa ukázalo ako správne aj na ZOH 2026 v Miláne, kde hráči ako Adam Ružička či Adam Liška parili k dôležitým stavebným kameňom tímu, ktorý obsadil konečné skvelé štvrté miesto v extrémene silnej konkurencii všetkých hlavných hviezd NHL (okrem ruských a bieloruských hráčov, ktorých reprezentácie sa OH nezúčastnili).

Práve na základe toho rozhodnutia SZĽH dovoliť hrať hráčom z Ruska, z Výkonného výboru odišiel Michal Handzuš. Na otázku, či to bolo správne rozhodnutie, a či by ho teraz urobil znovu, v rozhovore pre sportnet.sme.sk povedal: „Áno, samozrejme.“

„Spravil som to, čo som potreboval spraviť. Cítil som, že ak rozhodnutie zväzu pôjde týmto smerom, nechcem byť vo vedení takejto organizácie a niesť za to zodpovednosť. Keďže išlo o väčšinové rozhodnutie výkonného výboru, cítil som, že tam už nemám čo hľadať, a preto som odišiel,“ vysvetlil.

Vyjadril sa aj k otázke, že na rozdiel od mnohých bývalých úspešných hráčov NHL, ktorí po kariére zostávajú žiť v Amerike, sa on rozhodol po rýchly návrat. „Milujem Slovensko a milujem Banskú Bystricu. Mám tu rodinu, cítim sa tu doma. V Amerike som bol rád a bavilo ma to, no každý, kto žije dlhšie v zahraničí, potvrdí, že sa tam stále cíti trochu ako cudzinec. Doma je doma. Vždy som sa chcel vrátiť a dohrať kariéru v Banskej Bystrici. Vyrastal som tu, milujem tento štadión a chcel som niečo vrátiť fanúšikom.“

„To, že sa nám podarilo získať majstrovský titul, bola fantastická bodka. Počas troch rokov sme sa trikrát dostali do finále, dvakrát to nevyšlo, no na tretí pokus áno. Môj úplne posledný zápas v kariére bol zároveň zápasom, v ktorom sme vybojovali historicky prvý banskobystrický titul. Moja manželka je tiež odtiaľto, chceme vychovávať deti v blízkosti rodiny a máme radi tunajšie prostredie, Banská Bystrica je krásna. Nad zotrvaním v zámorí sme ani nerozmýšľali.“

Michal Handzuš ďalej v rozhovore naznačil, že úspechy súčasného slovenského hokeja sú priam zázrakom vzhľadom na slabšie podmienky v porovnaní s vyspelejším krajinami. „V podmienkach, ktoré na Slovensku a v kluboch máme, je až zázrak, ako sa posúvame – či už ide o seniorskú, alebo mládežnícke reprezentácie. Vždy sa nájde nejaký šikovný hráč. Myslím si, že hokej máme jednoducho v DNA. Podmienky u nás nie sú najlepšie, konkurencia je nižšia, máme málo zimných štadiónov a kluby zápasia s financiami. Vždy sa nám však podarí vychovať nejakých hráčov pre reprezentáciu. Vidíme to aj pri výbere do 18 rokov, ktorý hrá výborne na medzinárodných turnajoch. Posúvame sa dopredu.“

Bolo by podľa neho skvelé, kedy sa podmienky zlepšili. „Mnoho mladých hráčov vo veku 16 až 18 rokov odchádza do zahraničia, pretože tu nemajú vytvorené prostredie, a vychovajú ich potom Švédi, Fíni či zámorie. Bolo by výborné, kedy sme ich dokázali vychovať doma. Dá sa to aj slovenskou cestou, čo dokázali Šimon Nemec, Filip Mešár či Adam Sýkora, ktorí boli draftovaní priamo odtiaľto. Ak by sa však podmienky zlepšili, myslím si, že by sme sa vedeli doťahovať na svetovú špičku ako Švédsko, Fínsko či Česko. Zlepšujeme sa, no vidím obrovský nevyužitý potenciál, ktorý zatiaľ nevieme plne uchopiť pre chýbajúce podmienky,“ dodal nový člen siene slávy slovenského hokeja.