„Tieto roky boli moje dva najhoršie v celej kariére. Pred Tour of California v roku 2015 som povedal svojmu manažérovi Giovannimu Lombardiovi, že na to kašlem a končím. Nebavilo ma to, stále som bol pretrénovaný,“ povedal Žilinčan pre web biker.sk.

V roku 2014 prijali v tíme Cannondale nového trénera Nemca Sebastiana Webera: „Chcel vylepšiť niečo, čo už bolo dobré, zahrával sa s mojím organizmom a skončilo sa to tak, že som sa totálne prepálil a vyhorel. Po testoch na začiatku sezóny mi podľa čísel povedal, že som iba obyčajný pretekár s priemerným výkonom a musím trénovať, aby som sa posúval a mal vyššie čísla.“

Weberov tréningový systém bol postavený na dátach a laboratórnych testoch, no nezohľadňoval individuálne potreby jazdca. Sagan cítil, že sa jeho výkon zhoršuje, no kouč trval na tom, že musí pokračovať v nastavenej príprave. „Ja som sa posúval skúsenosťami a vekom, vedel som, čo mi sedí. Bolo to 50 na 50. Buď mi to zafunguje, alebo nie. Ale ak nie, zoberie si na zodpovednosť, že nebudem mať výsledky a odpáli mi sezónu? Jasné, že nie,“ priznal 35-ročný Sagan.

„Nerobil tréningy len mne, ale desiatim jazdcom. Jednému to isto sadne, takže potom sa tým mohol obhajovať,“ prezradil s tým, že sezóna bola plná frustrácie, keď síce dosiahol niekoľko víťazstiev, ale jazdenie ho prestávalo baviť.

„Odkedy ma trénoval Weber, nešlo sa mi dobre. Podarilo sa mi zopárkrát povyhrávať, ale bolo to veľké trápenie. Vtedy som si povedal, že už žiadnemu trénerovi nebudem nikdy veriť,“ uviedol trojnásobný majster sveta. Ani prestup do tímu Tinkoff nepomohol a problémy pokračovali, najmä tie zdravotné s pravou nohou. No aj tam bol tréner, na ktorého nespomína s láskou.

Američan Bobby Julich Sagana opäť pretrénoval. „Pritom som mu povedal celý príbeh z minulého roka, aj o tom, ako už nemám dôveru v koučov. Povedal mi, že on si tú zodpovednosť na seba berie. Chodil so mnou na tréningy na motorke a staral sa o mňa. Liezlo mi to na nervy. Vkuse ma otravoval aj vo voľnom čase, keď som si chcel oddýchnuť od bicykla a prísť na iné myšlienky.“

Julich sledoval každý detail jeho života. „Volal mi, ako sa cítim, čo robím, čo budem robiť zajtra, čo som jedol, kedy som jedol, kedy som bol na záchode, akej farby mám moč a hovno. Otravoval ma, keď som si chcel navariť večeru, v pokoji sa najesť a pozrieť si film.“

Sagan si uvedomil, že na pretekoch mu vtedy robili problémy záverečné kilometre, keď nebol schopný dôjsť do cieľa. „Bol som starší a mal by som mať predsa lepšiu vytrvalosť. Keď som potom nezajazdil dobré výsledky na klasikách, tréner na seba ani tak nezobral žiadnu zodpovednosť a majiteľovi tímu Olegovi Tiňkovovi hovoril, že som vyhorený pretekár a treba ma vymeniť. A to som mal 25 rokov,“ hneval sa.

Vtedy sa Slovák rozhodol, že s Julichom končí. Tiňkovovi sa zdalo, že Sagan má privysoký plat a nesplnil výsledky na jarných klasikách, ktoré od neho očakávali. „Vravím mu, že keď budem mať nového trénera, bude to lepšie a môžeme sa baviť o nejakých zmenách na konci roka. Už druhý rok po sebe som bol pretrénovaný a cítil som sa hrozne. Dostal som sa do stavu, keď som už nevládal a ani ma to nebavilo,“ povedal s tým, že zmena nastala až príchodom trénera Patxiho Vilu, ktorý mu umožnil vrátiť sa k viac intuitívnemu tréningu.

„Nechal ma trénovať tak, ako som potreboval a ako som to sám najlepšie cítil. Rešpektoval môj voľný čas a neotravoval ma s hlúposťami, takže som mal oveľa väčšiu voľnosť a hlavne celkovú psychickú pohodu,“ reagoval Sagan.

Práve po príchode španielskeho kouča sa mu podarilo získať prvý z troch titulov majstra sveta v roku 2015. „Spomínam konkrétne mená trénerov aj preto, lebo mi síce uškodili, ale možno by sa mi bez nich potom nepodarilo to, čo som dosiahol. Každý športovec potrebuje mať nejaký systém. Ale u mňa platilo, že v jednoduchosti je krása. Nemôžeš brať ľudský organizmus ako nejaký stroj a riadiť sa iba podľa čísel.“

Nový systém mu jednoducho nesedel. „Vedel som, čo robím, a v tréningu som bol vždy zodpovedný. V zime som si spravil základ, jazdil som šesť až sedemhodinové tréningy, chodil som do posilky, potom prišli preteky a vedel som, že s každými sa budem zlepšovať. Môže sa to zdať ako stará škola v porovnaní s tým, na akej vedeckej úrovni sú tréningy dnes, ale fungovalo to,“ doplnil Sagan pre uvedený web.

Jeho príbeh ukazuje, že tréning nie je len o číslach a vedeckých metódach, ale dôležitý sú aj individuálny prístup, psychická pohoda, poznanie svojho tela a dôvera v seba samého.