Talianskeho kouča mrzí, že nedostal Slovensko na majstrovstvá sveta. „To bolo jeho veľkou túžbou, ale svoje pôsobenie hodnotí veľmi pozitívne. Našiel si tu veľa priateľov, našu krajinu si obľúbil. Urobil maximum a myslím si, že slovenskému futbalu dal svoju pečať. Prirodzene, nie každý zápas bol ideálny, ale mužstvo bolo rozpoznateľné, hralo určitým štýlom a k postupu na šampionát chýbal len kúsok.“

Počas leta by sa mal do krajiny pod Tatrami Calzona vrátiť s rodinou a spoznať ju ešte viac. S kormidelníkom si ľudsky ihneď sadli a každým zrazom sa to len zlepšovalo.

Istý čas viedol Slovensko aj Neapol. „Muselo to byť pre neho extrémne náročné, ale na jeho práci to počas zrazov nebolo vôbec cítiť. Nič nepodcenil. Je maximalista a obrovský profesionál. Pracoval rovnako intenzívne ako predtým,“ uviedol bývalý obranca pre web tvnoviny.sk.

„Bol náročný na seba, a tak vyžadoval maximum aj od iných. Keď niekto nerobil to, čo mal, vedel zvýšiť hlas, ale vždy to bolo profesionálne a zo športovej stránky podložené faktami. Nikdy nešlo o osobné útoky,“ prezradil ďalej.

Čo vyslovene nemal rád? „Mediálne povinnosti. Keby nemuseli byť, najradšej by ich zrušil. Celkom určite,“ priznal Farkaš s tým, že Calzonu potešilo, že vrátil fanúšikov na tribúny. „Toto bolo pre neho obrovské víťazstvo. Najviac to bolo cítiť na zápase s Lichtenštajnskom, keď prišlo 13-tisíc fanúšikov. Vtedy sme si uvedomili, že ľudia sa nechodia pozerať len na zvučné tímy. Napĺňalo ho to hrdosťou,“ spomínal bývalý reprezentant, ktorý si slovenský dres obliekol v troch prípadoch.

V národnom tíme pre viaceré okolnosti chýbali hráči ako Dominik Greif, Martin Valjent či Vladimír Weiss mladší. Podľa Farkaša sa tieto témy „zbytočne nafukovali“. „Nomináciu tvorí tréner, ktorý je zároveň zodpovedný za výsledky. Boli nastavené nejaké pravidlá a on šiel touto cestou. Francesco sa rozhodol pre hráčov, ktorým dôveroval. Niektorí sa ocitli na druhej koľaji, no to k futbalu patrí. Považoval som za nešťastné, že kouč si po oznámení nominácie musel obhajovať svoje rozhodnutie ešte predtým, ako hráči vôbec vstúpili na ihrisko – prečo tam nie je ten alebo henten. Reprezentácia pod jeho vedením mala výsledky, zbytočne sme si strieľali takéto vlastné góly,“ povedal ďalej.

Calzonovi sa nepáčili osobné útoky, ktoré miestami boli až agresívne. Napriek všetkému však príchod na Slovensko nikdy neoľutoval. Berie to ako svoj druhý domov. Vedel po slovensky, keď pri národnom tíme strávil takmer štyri roky? „Pár vecí, len nechcel povedať hlúposť alebo aby sa to prekrútilo, preto sa neodvážil hovoriť na verejnosti po slovensky. Bol opatrný. Medzi nami však skúšal hovoriť aj po slovensky.“

Farkaš prirovnal Calzonu k bývalému trénerovi hokejovej reprezentácie Craigovi Ramsaymu. „Mnohí hovorili, že má inú mentalitu, že nepozná našich hráčov a podobne. Vytiahol však Juraja Slafkovského a Šimona Nemca, ktorí sú jednotka a dvojka draftu.“

Na záver pre spomenuté médium dodal, že si nechá pre seba, či ho bude chcieť Vladimír Weiss starší vo svojom realizačnom tíme v národnom tíme. Spoluprácu by si však vedel predstaviť. „Reprezentácia je obrovská česť a Weiss je jeden z najlepších trénerov v histórii Slovenska. Bol by som preto nesmierne rád.“