Rakúšan, ktorý vtedy štartoval na svojej prvej olympiáde, patril medzi hlavných favoritov zjazdu. Namiesto boja o medaily však diváci sledovali moment, ktorý vyrazil dych. Maier v obrovskej rýchlosti vyletel mimo trate a zjazdovku v stredisku Hakuba Happoone oblialo hrobové ticho.

Osudným sa mu stal technicky náročný úsek. Oficiálna stránka hier neskôr uviedla, že išlo o pasáž, ktorá „nachytala mnohých ďalších pretekárov“. Novinár Tim Layden zo Sports Illustrated ju opísal ako „ostrý a náročný prechod“, pričom dodal: „Pretekári museli ísť veľmi opatrne, inak riskovali stratu kontroly a vynechanie ďalšej bránky – alebo ešte horšie.“

Zatiaľ čo väčšina súperov volila opatrnosť, Maier zaútočil naplno. Sám to neskôr vysvetlil slovami, že išlo o „kombináciu malých skúseností v zjazde, zúrivého odhodlania a mladíckej bezhlavosti“. V kritickom momente stratil kontrolu, vyletel do vzduchu, dopadol na bok, prerazil ochranné oplotenie a až potom sa zastavil. Diváci neverili vlastným očiam, že sa vôbec hýbe.

Keď sa postavil, jeho prvé myšlienky nepatrili jemu, ale rodine. „Ústa som mal plné snehu, ktorý som musel najskôr vypľuť,“ spomínal Maier podľa webu AS.com. „Keď som sa nadýchol, pomyslel som si: vstaň rýchlo, aby si upokojil rodinu vo Flachau, ktorá to sledovala v televízii. Inak by som si ešte chvíľu poležal.“ Zázrakom vyviazol len s pomliaždeným ramenom a kolenom.

Nepriaznivé počasie spôsobilo odklad ďalších disciplín, čo Maierovi poskytlo čas na zotavenie. O niekoľko dní sa vrátil na svah. A prepísal dejiny. V super-G aj v obrovskom slalome získal zlaté medaily a z pádu, ktorý mohol ukončiť kariéru, sa stal základ pre jeho status večnej legendy. Práve v Nagane sa totiž zrodil „Herminator“.

Olympijské návraty však neboli v jeho živote výnimkou. V roku 2001 takmer prišiel o nohu po vážnej motocyklovej nehode. Ako písal The Guardian, „pri náraze bola jeho pravá noha takmer oddelená a lekári sa istý čas obávali, že ju budú musieť amputovať pod kolenom“. Maier niekoľko mesiacov po nehode priznal: „Niekedy je ťažké poriadne cítiť nohu.“ Napriek tomu sa v Turíne 2006 vrátil a pridal ďalšie dve olympijské medaily.

Keď v roku 2009 ukončil kariéru, zanechal po sebe jeden z najsilnejších príbehov olympijského športu. „Nebolo to ľahké rozhodnutie a bolo ťažké vzdať sa lyžovania,“ povedal. „Končím kariéru, o ktorej sa mi ako dieťaťu ani len nesnívala, že by sa mohla vyvinúť takto dobre.“ Pád v Nagane tak dodnes zostáva symbolom – nie však katastrofy, ale Maierovej nezlomnosti.