Od sĺz v Lisabone až po rozlúčku. Ronaldo venoval Portugalsku 146 gólov, tri veľké trofeje a celú jednu éru

V 234 zápasoch nastrieľal 146 gólov, pomohol krajine k triumfu na majstrovstvách Európy i dvom víťazstvám v Lige národov. Jeho rozlúčka však neprišla tak, ako si predstavoval. Po neúspešných majstrovstvách sveta 2026 a následnom konflikte s reprezentačným trénerom Jorgem Jesusom sa jedna z najdlhších a najpozoruhodnejších kapitol svetového futbalu definitívne uzavrela.

Prvý veľký sen sa skončil slzami

Ronaldov príbeh v portugalskom drese sa začal písať dávno predtým, než sa stal päťnásobným držiteľom Zlatej lopty a jednou z najznámejších športových osobností planéty. Na domácich majstrovstvách Európy v roku 2004 bol ešte tínedžer, ktorý mal za sebou prvú sezónu v Manchestri United. Turnaj začal na lavičke náhradníkov, no postupne sa vypracoval na dôležitých hráčov mužstva.

Svoj prvý gól na veľkom turnaji strelil proti Grécku. Druhý pridal v semifinále proti Holandsku, keď po rohovom kope Deca hlavičkou otvoril skóre. Portugalsko postúpilo do finále, ale v ňom senzačne podľahlo Grécku 0:1. Ronaldo opúšťal ihrisko so slzami v očiach. Vtedy ešte netušil, že na splnenie svojho veľkého reprezentačného sna bude čakať ďalších dvanásť rokov.

Už vtedy však jeho výnimočnosť rozpoznal legendárny krajan Luís Figo. „Má dostatok kvalít na to, aby sa stal najlepším hráčom na svete. Môže byť dokonca lepší než ktokoľvek, koho som doteraz videl,“ povedal o mladom Ronaldovi po šampionáte.

Keď Portugalsko potrebovalo zázrak, prišiel Ronaldo

V nasledujúcich rokoch sa z talentovaného krídelníka stal jeden z najobávanejších strelcov planéty. Jeho schopnosť rozhodovať veľké zápasy najlepšie vystihuje baráž o postup na majstrovstvá sveta 2014 proti Švédsku.

Súboj Portugalska so Švédskom sa zmenil na osobný strelecký duel Ronalda so Zlatanom Ibrahimovičom. Portugalčan rozhodol prvý zápas v Lisabone jediným gólom. V odvete v Solne pridal hetrik a napriek dvom zásahom Ibrahimoviča doviedol svoj tím k víťazstvu 3:2 a postupu na svetový šampionát.

„Vedel som, že Portugalsko ma v týchto zápasoch potrebuje. Ukázal som, že som tu. Len som si robil svoju prácu,“ vyhlásil po stretnutí.

O štyri roky neskôr predviedol ďalšie nezabudnuteľné predstavenie. Na majstrovstvách sveta 2018 v Rusku strelil v skupinovom zápase proti Španielsku všetky tri portugalské góly pri remíze 3:3. Hetrik zavŕšil v závere stretnutia nádherným priamym kopom do horného rohu bránky Davida de Geu. Vo veku 33 rokov sa stal najstarším autorom hetriku v histórii svetových šampionátov.

Rok 2016: Najväčší triumf, hoci finále nedohral

Najvýznamnejší okamih Ronaldovej reprezentačnej kariéry však prišiel na majstrovstvách Európy 2016 vo Francúzsku. Portugalsko pritom takmer neprešlo ani skupinovou fázou. V rozhodujúcom zápase proti Maďarsku trikrát prehrávalo, no Ronaldo dvoma gólmi a asistenciou zariadil remízu 3:3, ktorá jeho tímu zabezpečila postup.

V semifinále proti Walesu otvoril skóre po fantastickom výskoku nekompromisnou hlavičkou a následne sa podieľal aj na druhom góle Naniho. Portugalsko sa dostalo do finále proti domácemu Francúzsku. Ronaldo veril, že prišla chvíľa, na ktorú čakal od roku 2004.

Osud však pripravil iný scenár. Po zranení kolena musel kapitán opustiť trávnik už v 25. minúte. S obviazanou nohou potom prežíval zvyšok finále pri postrannej čiare, odkiaľ neúnavne povzbudzoval spoluhráčov. Chvíľami pôsobil skôr ako člen trénerského štábu než ako zranený futbalista.

Keď Éder v predĺžení rozhodol o víťazstve 1:0, Ronaldo konečne získal trofej, ktorá mu dovtedy chýbala. „Je to pre mňa jedinečný okamih. Túžil som po tom veľmi dlho, už od roku 2004. Je to nezabudnuteľné,“ povedal po finále.

Tréner Fernando Santos neskôr prezradil, ako veľmi kapitán úspech prežíval. „Ronaldo trpel viac než ktorýkoľvek iný Portugalčan. Neustále mi hovoril: ‚Vyhráme, vyhráme.’“

Liga národov a ďalšie dôkazy výnimočnosti

Európsky titul nebol posledná reprezentačná trofej v jeho zbierke. V roku 2019 Ronaldo výrazne prispel k premiérovému triumfu Portugalska v Lige národov. V semifinále proti Švajčiarsku strelil všetky tri góly pri víťazstve 3:1.

„Existujú geniálne obrazy a sochy. A tiež futbaloví géniovia. A on je futbalový génius,“ povedal po zápase tréner Santos, ktorý Ronalda poznal ešte z čias jeho pôsobenia v Sportingu Lisabon.

O šesť rokov neskôr, v roku 2025, Portugalčania vyhrali Ligu národov opäť. Ronaldo skóroval vo štvrťfinále proti Dánsku, v semifinále proti Nemecku aj vo finále proti Španielsku. V rozhodujúcom stretnutí v Mníchove pomohol vyrovnávajúcim gólom dostať zápas do predĺženia a Portugalsko napokon uspelo v jedenástkovom rozstrele.

Tentoraz plakal od radosti. „S klubmi mám veľa titulov, ale nič nie je lepšie než vyhrať niečo pre Portugalsko. Preto tie slzy. Je to pocit splnenej povinnosti,“ vysvetlil.

Rekordy, ktoré presahujú jednu generáciu

Ronaldovu reprezentačnú kariéru však nedefinujú iba trofeje. V septembri 2021 proti Írsku dvoma gólmi v závere otočil zápas z 0:1 na 2:1 a prekonal dovtedajší mužský reprezentačný strelecký rekord Iránca Aliho Daeího. Boli to jeho 110. a 111. zásah v národnom drese.

V marci 2023 sa v kvalifikačnom zápase proti Lichtenštajnsku stal aj hráčom s najvyšším počtom reprezentačných štartov v mužskom futbale. Vtedy nastúpil na svoj 197. medzištátny zápas.

„Rekordy sú vždy pozitívne, sú mojou motiváciou a viete, že ich rád prekonávam. Byť hráčom s najvyšším počtom reprezentačných štartov je niečo, na čo som veľmi hrdý,“ vyhlásil.

Svoju bilanciu napokon uzavrel na 234 zápasoch a 146 góloch. Na majstrovstvách sveta 2026 v Severnej Amerike sa stal prvým mužom, ktorý skóroval na šiestich svetových šampionátoch.

Jediný sen, ktorý zostal nesplnený

Napriek všetkým úspechom zostala v Ronaldovej kariére jedna nenaplnená ambícia – titul majstra sveta. Portugalsko sa na šampionáte 2026 rozlúčilo už v osemfinále po prehre s neskorším šampiónom Španielskom (0:1). Ronaldo po zápase v Dallase plakal. Šampionát, ktorý mal byť jeho poslednou príležitosťou získať vytúžený titul majstra sveta, sa skončil už v osemfinále.

Ešte existovala možnosť, že by pokračoval až do ďalších majstrovstiev Európy. Po roztržke s novým reprezentačným trénerom Jorgem Jesusom, následnej suspendácii a rozhodnutí ukončiť reprezentačnú kariéru sa však aj táto perspektíva rozplynula.

Odchádza tak futbalista, ktorého kariéra v národnom tíme obsiahla niekoľko generácií spoluhráčov, trénerov aj súperov. Zažil éru Luísa Figa, vyrastal po boku Deca, vyhrával s Pepem a neskôr sa stal vzorom hráčov, ktorí boli pri jeho reprezentačnom debute ešte deťmi alebo ešte neboli na svete.

V klubovom futbale získal Ronaldo množstvo trofejí a individuálnych ocenení. V portugalskom drese však dosiahol niečo, čo sa nedá vyjadriť iba počtom gólov či štartov. Pomohol zmeniť krajinu, ktorá desaťročia čakala na veľký medzinárodný titul, na dvojnásobného víťaza Ligy národov a európskeho šampióna.

V roku 2004 plakal ako devätnásťročný mladík po prehratom finále. V roku 2016 plakal ako kapitán, ktorý konečne splnil svoj sen. A v roku 2026 opäť plakal, tentoraz pri vedomí, že majstrom sveta sa už nestane.

Cristiano Ronaldo nezískal všetko, po čom túžil. Portugalsku, a nielen jemu, však dal viac než dve desaťročia, 146 gólov a éru, na ktorú jeho futbaloví fanúšikovia nezabudnú.