NKÚ pri kontrole štátnych peňazí smerujúcich do športu odhalil viacero rizík a problémové využívanie financií

Identifikované problémy súviseli najmä s výpočtom či vecným vyúčtovaním príspevkov uznaným športom národnými športovými zväzmi. Národní kontrolóri tiež zistili, že výdavky na mládež do 23 rokov v niektorých prípadoch klesli na základe rozhodnutia zväzov na nulu a investičná podpora v desiatkach miliónov eur nebola vždy podložená dostatočnými analytickými či ekonomickými podkladmi. Slovensko napriek pozitívnemu nárastu výdavkov na šport nemalo v čase auditu platnú koncepciu rozvoja športu, ktorá by určovala priority, merateľné kritéria a pravidlá využívania verejných financií. Koncepcia bola vládou zrušená ešte v roku 2024. Kontrolóri upozorňujú ministerstvo aj poslancov na potrebu prijať nový strategický dokument, podľa ktorého by bolo možné zvýšiť nielen mieru internej kontroly, ale aj hodnotenie prínosu verejných zdrojov do rozvoja infraštruktúry a aktívnej podpory športovcov.

Financovanie športu do konca januára 2024 zabezpečovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, od februára 2024 túto kompetenciu prevzalo novovzniknuté Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR (MCRaŠ) SR. Zmenu garanta kompetencií sprevádzal aj výrazný nárast finančných prostriedkov určených na podporu športu a rozvoj infraštruktúry. Objem použitých finančných prostriedkov v rámci programu Národný program rozvoja športu sa zvýšil zo 108 miliónov v roku 2023 na bezmála 192 miliónov eur v roku 2025, čo predstavuje navýšenie o 77,5 percenta. Za celé kontrolované obdobie dosiahlo čerpanie programu 491,4 milióna eur, najvyšší podiel mali výdavky na uznané športy (40 percent).

Práve rastúci objem prostriedkov štátneho rozpočtu určených na podporu športu a následne aj ich vecné zúčtovanie bolo dôvodom pre prierezovú kontrolu v tejto oblasti. Po preverení financovania športu na úrovni ministerstva v tejto súvislosti kontrolný úrad aktuálne pripravuje kontrolu na Slovenskom futbalovom zväze (SFZ), ktorý je spomedzi národných športových zväzov najväčším prijímateľom štátnych prostriedkov.

Najzávažnejšie nedostatky v rámci ukončenej kontroly zistili štátni kontrolóri pri poskytovaní a vyúčtovaní príspevku uznanému športu. Ministerstvo v niektorých prípadoch neoverovalo správnosť vstupných údajov, nevyžadovalo úplné podklady a taktiež nezabezpečilo úplnú evidenciu zmien vstupných údajov, na základe ktorých sa príspevky vypočítavali. Pri vybranej vzorke preto nebolo možné spätne overiť správnosť všetkých údajov rozhodujúcich o výške poskytnutých financií, čo predstavuje riziko nesprávneho určenia výšky príspevkov pre jednotlivé národné športové zväzy.

„Kontrola odhalila prípady akceptovania výdavkov, ktoré nespĺňali podmienky oprávnenosti a verejné prostriedky tak neboli použité v súlade s účelom a podmienkami ich poskytnutia,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo v spomenutej tlačovej správe.

Významným zistením podľa NKÚ je, že v dôsledku legislatívnych výnimiek súvisiacich s krízovými situáciami (pandémia COVID-19, prílev cudzincov po začatí konfliktu v Ukrajine) mohli športové zväzy presúvať časť prostriedkov pôvodne určených na šport mládeže do 23 rokov na prevádzkové a administratívne náklady. Pravidlá povinného percentuálneho rozdelenia financií na jednotlivé účely športovej činnosti sa na základe zákonných výnimiek neuplatňovali do 30. júna 2025. Na vybranej vzorke kontrolovaných vyúčtovaní kontrolný úrad zistil, že vo väčšine prípadov výdavky na mládež klesli pod 15 percent, v niektorých prípadoch až na 0 percent.

V roku 2023 bola nulová mládežnícka podpora v Slovenskej plaveckej federácii (SPF) a Slovenskej volejbalovej federácii (SVF), v roku 2024 to bolo v Slovenskom atletickom zväze (SAZ) a Slovenskom zväze cyklistiky (SZC). Nulové výdavky na mládež vykazoval v roku 2025 SAZ, SVF a Zväz slovenského lyžovania (ZSL). Ministerstvo reagovalo na túto situáciu v roku 2024 dodatočnou podporou mládežníckeho športu vo výške približne 12 miliónov, ktorú rozdelilo medzi národné športové zväzy formou príspevku na národný športový projekt.

„Krízové situácie vytvárajú vo verejných financiách priestor na rast existujúcich alebo netransparentný vznik nových výdavkov a keď ministerstvo nereaguje a neprijíma opatrenia, tak sú tieto medzery, žiaľ, využívané aj po skončení krízy. Je tak alarmujúce, že pravidlá umožnili zväzom nepodporiť mládež. Financovanie mládežníckeho športu by malo byť postavené na systémových pravidlách, nie na jednorazových dotačných schémach,“ priblížil pohľad kontrolórov ich podpredseda Ivančo.

Kontrolóri národnej autority pre externú kontrolu upozornili aj na systémový problém pri rozhodovaní o významných štátnych investíciách do športovej infraštruktúry. Príspevok vo výške 25 miliónov eur na výstavbu troch atletických hál vo Zvolene, Martine a Košiciach bol schválený bez relevantných podkladových štúdií, stavebných zámerov a presných nákladových analýz. Výber lokalít a určenie výšky podpory neboli podložené odborným a ekonomickým hodnotením. Pri týchto projektoch existuje riziko dodatočného financovania z verejných zdrojov.

Pri podpore výstavby multifunkčnej športovej haly Olympic Arena kontrola zistila, že MCRaŠ uzatvorilo zmluvu 20. decembra 2024 napriek tomu, že prijímateľ v čase podpisu nebol zapísaný v Registri partnerov verejného sektora. Ministerstvo neoverilo splnenie zákonných a zmluvných podmienok v súlade s pravidlami finančnej kontroly, a tak umožnilo vznik záväzkového vzťahu bez splnenia podmienok.

V čase kontroly nemalo Slovensko platný celoštátny strategický dokument pre oblasť športu. Pôvodná Koncepcia rozvoja športu na roky 2022 až 2026 bola zrušená v septembri 2024. Kontrolný úrad preto odporúča parlamentnému výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch vyzvať ministerstvo, aby predložilo novú stratégiu rozvoja športu a návrhy legislatívnych zmien, ktoré zabezpečia, aby sa pri národných športových projektoch preukazovala hospodárnosť investícií, uplatňovali jednotné hodnotiace kritériá a rozhodovalo transparentne.