Míting Weltklasse opäť potvrdil, že je pravá „Svetová trieda“. Majster sveta z roku 2022 Dos Santos v tomto roku nad nízkymi prekážkami nemá konkurenciu a svojho najväčšieho rivala Karstena Warholma (46,69 s) zdolal o takmer celú jednu sekundu, v cieli mu nadelil presne 89 stotín. Výkonom 45,80 s Nórovi zároveň vzal svetový rekord z olympijských hier v Tokiu, z ktorého skresal 14 stotín sekundy.

„Všetko sa začína aj končí tréningom. Počas tejto sezóny som neraz ukázal, že som veľmi silný a teraz prišiel svetový rekord. Nemám slov, verím, že celá Brazília sa na chvíľu zastavila, aby si so mnou vychutnala tento úžasný moment. Tieto preteky boli skvelí aj vďaka perfektnej atmosfére na štadióne. energia, ktorá sálala z fanúšikov, ma poháňala vpred,“ povedal Dos Santos v reakcii pre Svetovú atletiku. Po chvíli pridal poďakovanie trénerovi: „Po dobehnutí do cieľa som ho ihneď hľadal pohľadom. Je to človek, ktorý mi pomohol vyrásť športovo aj ľudsky. Obrovské ďakujem.“

Len necelých 40 minút po výkone Da Silvu padol svetový rekord aj na ženských vysokých prekážkach, teda na 100 m. Masai Russellová ho časom 12,09 zlepšila o 3 stotiny sekundy. Úradujúca olympijská víťazka z Paríža 2024 bezchybným behom poslala do histórie výkon Nigérijčanky Tobi Amusanovej z MS 2022 v Eugene. Tá bola v Zürichu druhá za 12,23 s, tretie miesto si vybojovala čerstvá európska šampiónka Nadine Visserová z Holandska v osobnom rekorde 12,34 s.

„Vyštartovala som veľmi dobre a s blížiacim sa cieľom som si povedala, že musím vydržať v nasadenom tempe až do konca. Keď som zbadala čas 12,09 s, veľmi som sa dojala. Tento moment som si vysnívala. Toto je najlepšie miesto, kde som si mohla prekonať svetový rekord. Keď som predtým počula, že sa to podarilo Alisonovi na 400 m prekážok, veľmi ma to motivovalo. Jedno s druhým to vytvorilo ten správny tlak a energiu na prekonanie rekordného času,“ vyhlásila Russellová.

Štvrtkový večer v Zürichu bol plný rekordov – nielen svetových, ale aj Diamantovej ligy, mítingových, národných rekordov a ďalších výnimočných výkonov. O svetové rekordy sa pokúšali aj Audrey Werrová v behu na 800 m a tiež dvojica skvelých protagonistov skoku o žrdi Armand Duplantis a Emmanouil Karalis. Švajčiarka Werrová zvíťazila v jednom z najrýchlejších behov histórie za 1:53,70 min, čo je výkon roka, rekord mítingu aj celej Diamantovej ligy. Holanďanka Femke Broedersová-Bolová finišovala v národnom rekorde 1:54,71 min na druhom mieste.

Najstarší atletický svetový rekord pod holým nebol na 800 m v podaní Češky Jarmily Kratochvílovej z roku 1983 má hodnotu 1:53,28 min. V žŕdke potreboval švédsky fenomén Duplantis 625 cm, aby zdolal svoj grécky tieň Karalisa. Ten výkonom 620 cm vylepšil osobný aj grécky rekord, obaja sa potom trikrát neúspešne pokúšali o svetové maximum 632 cm.