Titul na Wimbledone sčasti patrí aj Slovensku. Americký mladík má korene v Bratislave a rozpráva plynule po slovensky

V juniorských turnajoch si vo dvojhre zahral Leon Sloboda, napriek tomu sa Slovensko môže radovať zo zisku prestížnej trofeje, hoci ju zdvihol nad ruky 16-ročný Američan Jordan Lee, ktorého mama je Slovenka a takisto sa venovala „bielemu športu“.

Tina Leeová, rodená Strussová, hrávala na turnajoch nižšej kategórie, potom sa rozhodla odísť do USA na univerzitu, kde sa venovala milovanému športu vďaka štipendiu. Hoci sa neskôr plánovala vrátiť do vlasti, ostala v zámorí trénovať a nakoniec sa tam aj usadila. Narodil sa jej Jordan, ktorého obľúbenou hračkou bola tenisová loptička.

Venoval sa aj bejzbalu či americkému futbalu, ale aj jeho európskej verzii – aktuálny svetový šampionát dospel do záverečnej fázy a vo finále sa stretnú Španielsko a Argentína. „Keďže bol ako dieťa veľmi poslušný, tak som ho často brávala na kurty. Nemusela som platiť opatrovateľku alebo škôlku. Asi od štyroch rokov chodieval na letné kempy so mnou a tam si pobehoval s raketou v ruke. Vždy, keď sme prišli na Slovensko k starým rodičom, moja partia kamarátov sa venuje tenisu. Sú v nej aj Karol Beck, Zuzana Kučová alebo Dominika Cibulková, ktorú v tom čase tiež viedol Matej Lipták a trávili sme spolu čas, keď sa dalo. Pomohlo mu to upevniť vzťah k tenisu,“ prezradila pre web sportnet.sk.

„V Spojených štátoch bol prvý v kategórii do dvanásť rokov. Potom dostal pozvánku na turnaj IMG Future Stars v Grécku, čo je najprestížnejší turnaj pre tenistov do dvanásť rokov. Vyhral ho. Vtedy som si uvedomila, že ho tenis naozaj baví, užíva si čas na kurte a súťaženie. Čo sa týka mentálnej stránky, tak pri niektorých deťoch nejaký čas trvá, kým začnú zvládať tlak a očakávania. Jordanovi sa to darilo od začiatku,“ spomínala matka mladého tenistu.

Budovala jeho charakter, aby sa naučil rešpektovať a slušne sa správať k ľuďom, ale aj dokázal zvládnuť ťažšie momenty na kurte. Napríklad, keď musel prejsť dvojkolovou kvalifikáciou na hlavné podujatie. „Na žiadny turnaj nechodíme s tým, že ho ide vyhrať. Vnímali sme to tak, že je to jeho prvý grandslamový turnaj, hádam sa prebojuje do hlavnej súťaže, aby si to mohol užiť a uvidíme, ako to dopadne. Boli sme si vedomí toho, že má na to, aby turnaj vyhral. Ale mohol prehrať aj v kvalifikácii,“ priznala Leeová.

Krásny príbeh wimbledonskej víťazky Noskovej. S rodičmi prespávali na stanici

To, čo dokázala česká tenistka Linda Nosková, ktorá v čisto českom finále Wimbledonu v sobotu zdolala Karolínu Muchovú, bude možno raz podnetom pre celovečerný film alebo knižný román Ale toto sa naozaj stalo! Na wimbledonský trón zasadla 21-ročná Linda Nosková, obyčajné dievča z valašskej dediny,“ píše o obrovskom úspechu Noskvej web isport.blesk.cz. „Ježiš, to je na knihu,“ priznal v slávnom All England Clube Drahoš Nosek, 70-ročný dôchodca. V zatiaľ poslednej kapitole jeho dcéra v sobotu na centrálnom dvorci zdolala kamarátku Karolínu Muchovú 6:2, 5:7, 6:3. Na najstaršom turnaji sveta oslavovala pred zrakmi tenisovej aj tej skutočnej šľachty veľkolepý vydretý triumf….

Jeho zápasy nesledovala na štadióne a výnimkou nebolo ani finále. Keď pribehla po premenenom mečbale, rozplakala sa, syna našla takisto so slzami a objali sa. „V jednej minúte sa mi premietlo všetko, čím si prešiel za posledných zopár rokov. Potom sme sa už pohli ďalej. Predsa len, je to iba juniorský titul. Je to krásne, ale treba ďalej pracovať a opäť trénovať,“ prezradila ďalej s tým, že syn bojoval so zápalom v zápästí, ale aj s boľavými kolenami: „Dá sa povedať, že za posledný rok a pol nehral dvanásť mesiacov.“

Jeho zatiaľ preferovaným povrchom je červená antuka. Či sa to zmení na trávu po triumfe na Wimbledone, je zatiaľ otázkou do vzdialenejšej budúcnosti. Leeová si myslí, že o päť rokov by mohol byť v prvej päťdesiatke či stovke rebríčka ATP.

Na Slovensko chodia aspoň raz za rok na dva alebo tri týždne. „Naposledy sme tam boli na Vianoce. Jordan tam v posledných dvoch rokoch strávil viac času ako ja. Keď bol zranený, tak sa mu tam veľmi páčilo,“ priblížila s tým, že mu Lipták pomáhal zlepšovať jeho hru.

Mladík si obľúbil Bratislavu, ktorá mu prináša pokoj a tamojšia atmosféra sa mu páči. „Pozná každú ulicu. Vždy sa v Bratislave dobre cítil, takže sa tam rád vracia. Páčia sa mu aj slovenské hory, keď ideme na chatu. Plynule hovorí a rozumie po slovensky. Samozrejme, počuť u neho akcent, pretože slovenčina nebola jeho hlavný jazyk. Odmalička sa však snažil hovoriť aj po slovensky a starí rodičia nehovoria po anglicky. Keď je na Slovensku, stále rozpráva po slovensky. Je podporovaný americkou federáciou, trénuje v Amerike a cíti sa ako Američan. Ale cíti sa aj ako Slovák a cíti sa tam ako doma,“ dodala Leeová pre spomenutý web.