Dvadsaťpäťročný kanonier Brentfordu sa síce po remíze Brazílie s Marokom (1:1) ocitol mimo základnej zostavy a v ďalších dvoch zápasoch proti Haiti (3:0) a Škótsku (3:0) nedostal ani minútu, no už samotná nominácia na svetový šampionát pre neho znamená splnený sen. „Stále tomu nemôžem uveriť. Byť nominovaný na majstrovstvá sveta je najväčší úspech môjho života, osobne aj profesionálne,“ priznal brazílsky reprezentant podľa webu marca.com.

Jeho cesta medzi elitu pritom vôbec nebola priamočiara. Futbal ho v detstve ani veľmi nezaujímal. „Nemal som rád futbal a nepredstavoval som si, že budem futbalistom. Ale keď som videl svojho brata vracať sa zo zápasov takého šťastného, vzbudilo to moju zvedavosť. Keď som začal hrať, pochopil som všetko, čo cítil. Vtedy som sa rozhodol, že prostredníctvom športu, ktorý som sa naučil milovať, pomôžem svojej rodine.“

Keď mal iba 13 rokov, prišiel o otca. Rodina sa ocitla v zložitej situácii a mladý Igor musel dospieť oveľa skôr než jeho rovesníci. „Odchádzal som z domu o piatej ráno. Pracoval som na trhu, rozdával letáky, umýval autá, vytrhával burinu. Bol som aj pomocníkom murára. Všetky tieto práce mi pomohli stať sa mužom, akým som dnes. Sformovali môj charakter,“ povedal pre web Brazílskej futbalovej konfederácie.

Jeho matka Diva si dodnes spomína, ako sa domov vracal po náročných dňoch. „Nikdy neodmietol žiadnu prácu. Niekedy mi ho bolo ľúto, pretože sa vracal domov s rukami plnými mozoľov a pľuzgierov.“

Najväčšou výhrou však možno bolo, že sa vyhol prostrediu, ktoré doslova zničilo mnohých jeho rovesníkov. „Mal som kamarátov, ktorí, samozrejme, neboli skutoční kamaráti. Chceli, aby som s nimi kradol, aby som bral drogy, aby som išiel zlou cestou,“ priznal v rozhovore pre The Guardian.

Na rozdiel od mnohých brazílskych hviezd neprešiel slávnymi akadémiami. Ešte ako sedemnásťročný hrával za málo známy klub Veré. Do Cruzeira sa dostal až v roku 2019 po tom, čo sa s trinástimi gólmi stal najlepším strelcom juniorského šampionátu štátu Paraná. Ani tam to nemal jednoduché.

„Cítil som určitý odpor. Bolo veľa predsudkov a veľa ľudí hovorilo, že neviem zakončovať a že by som tam nemal byť. Mnohí sa ma pýtali, ako som sa dostal do Cruzeira, či mi to vybavil agent alebo či je môj otec bohatý. Nikto však nechápal, že som nemal správne futbalové základy. Musel som sa všetko naučiť veľmi rýchlo.“

V Cruzeire si ho všimol uruguajský tréner Paulo Pezzolano, ktorý dnes vedie Internacional Porto Alegre. „Od chvíle, keď som ho spoznal v roku 2022, bol veľmi pokorný a veľmi profesionálny hráč. Žil futbalom. Jeho kariéra je postavená na obetovaní sa. Ide správnou cestou ako profesionál aj ako človek a v každom zápase dáva maximum,“ povedal pre denník Marca.

Podľa Pezzolana je úspech Brazílčana výsledkom obrovskej pracovnej morálky. „Keď som ho spoznal, bol to klasický útočník do šestnástky. Veľmi rýchlo čítal situácie, vedel, či má ísť na prvú alebo druhú žrď. Má obrovské fyzické kvality. Je silný, výbušný, dobre podrží loptu, je výborný vo vzduchu a je to stopercentný tímový hráč. Jeho nasadenie bez lopty, pri napádaní a nábehoch za obranu, je neuveriteľné.“

Finálny pavúk vyraďovacej fázy. Vieme, kto sa s kým stretne v šestnásťfinále MS

V noci zo soboty na nedeľu nášho času sa odohralo posledných šesť duelov základných skupín na MS 2026 v USA, Kanade a Mexiku. Spoznali sme tak 32-členný zoznam tímov, ktoré sa pobijú vo vyraďovacej fáze a tiež jednotlivé dvojice v šestnásťfinále Vzniklo tak niekoľko naozaj zaujímavých dvojíc, v ktorých môžu mať papieroví favoriti problém preniknúť do osemfinále. Za zmienku stojí napríklad duel Holandska s Marokom či zápas Portugalska s Chorvátmi. Pozrite si kompletný harmonogram šestnásťfinále aj s časmi zápasov a nižšie aj celý pavúk turnaja. Zápasy šestnásťfinále sú naprogramované od 28. júna až do 4. júla. Od toho istého dňa…

Thiagova kariéra následne nabrala raketový spád. V roku 2022 prišiel do bulharského Ludogorca Razgrad, o rok neskôr sa už sťahoval do FC Bruggy a po sezóne v Belgicku sa presunul do anglického Brentfordu za 33 miliónov eur. Hneď po príchode do Anglicka však utrpel vážne zranenie kolena. Ani to ho nezastavilo. Dnes je súčasťou brazílskeho výberu trénera Carla Ancelottiho a verí, že najväčšie úspechy ho ešte len čakajú. „Jediné, čo v živote viem robiť, je strieľať góly. Boh ma pripravil na tento moment a ak mi to dovolí, prinesieme Brazílii šiesty titul majstrov sveta.“

A hoci už strelil desiatky gólov a zarobil milióny, za svoje najväčšie víťazstvo považuje niečo úplne iné. „Bez ohľadu na góly alebo trofeje sa cítim ako víťaz, pretože som zmenil život ľuďom, ktorí so mnou prežívali ťažké chvíle,“ vyhlásil 25-ročný Igor Thiago.