Prvý polčas síce nepriniesol góly, no Holanďania boli nebezpečnejší. Donyell Malen už po troch minútach preveril pozornosť brankára Ziona Suzukiho a práve vzdušné súboje robili Japoncom najväčšie problémy. Po prestávke sa to potvrdilo naplno. Kapitán Virgil van Dijk si naskočil na presný center svojho liverpoolského spoluhráča Ryana Gravenbercha a nekompromisnou hlavičkou otvoril skóre. Zdalo sa, že Holandsko preberá kontrolu nad zápasom.

Lenže Japonci odmietli kapitulovať. O šesť minút neskôr sa Keito Nakamura šikovne uvoľnil v pokutovom území a prízemnou strelou vyrovnal. Keď potom krídelník Crysencio Summerville nádhernou technickou strelou k vzdialenejšej žrdi vrátil tímu „oranjes“ vedenie, mnohí očakávali, že favoriti si už náskok postrážia. Namiesto toho prišiel ďalší japonský návrat. Minútu pred koncom riadneho hracieho času sa po rohovom kope dostala lopta k Daičimu Kamadovi, ktorého pokus sa po teči dostal za chrbát Barta Verbruggena. Holandsko prišlo o víťazstvo a Japonsko si vybojovalo bod, ktorý môže mať v boji o postup obrovskú cenu.

Tréner Hadžime Morijasu po zápase priznal, že jeho tím má zmiešané pocity. „Nie sme úplne spokojní s remízou,“ povedal. „Holandsko je však špičkové mužstvo a my sme sa snažili hrať na rovnakej úrovni. Boli sme húževnatí, ale zároveň trpezliví a zachovali sme pokoj.“ Práve schopnosť zostať mentálne silní po oboch inkasovaných góloch bola jednou z najväčších devíz Japoncov.

Na opačnej strane zavládlo sklamanie. Tréner Ronald Koeman čelil po zápase ostrej kritike holandských médií, najmä za svoje striedania a defenzívnu organizáciu v závere. „Som sklamaný, že sme nevyhrali,“ priznal. Zároveň sa však zastal svojho mužstva. „Nie som až taký negatívny. Videl som tím, ktorý urobil veľký pokrok. Samozrejme, môžeme hrať lepšie a počas turnaja musíme ďalej rásť.“

Holanďania, trojnásobní finalisti majstrovstiev sveta, tak vstúpili do turnaja stratou bodov, hoci v mnohých fázach stretnutia pôsobili ako lepšie mužstvo.

Príbeh japonského večera sa však neskončil záverečným hvizdom. Kým väčšina fanúšikov opúšťala štadión, tisíce priaznivcov v modrých dresoch zostali na svojich miestach. V rukách držali modré plastové vrecia a systematicky zbierali odpadky v okolí svojich sektorov. Obraz, ktorý sa na svetových turnajoch opakuje už roky, opäť zaujal celý futbalový svet.

„Musíme myslieť na ostatných,“ vysvetlil dvadsaťročný fanúšik Eita Tanaka. „V Japonsku nás učia, že keď nejaké miesto používame, mali by sme ho po odchode zanechať v lepšom stave, než bolo pred naším príchodom. Napríklad v škole si triedy upratujeme sami bez toho, aby nám to učiteľ prikázal.“ Jeho krajan Futo Hagiwara dodal: „Toto je naša kultúra. Kamkoľvek prídeme, mali by sme po sebe upratať. Je to náš spôsob myslenia a náš prístup.“

Zatiaľ čo na ihrisku Japonci ukázali odolnosť a schopnosť bojovať až do poslednej sekundy, v hľadisku opäť predviedli niečo, čo už dávno presahuje futbal. Po dramatickej remíze s Holandskom si získali rešpekt nielen za výkon proti jednému z favoritov skupiny, ale aj za správanie, ktoré sa už stalo doslova ich ochrannou známkou na svetových šampionátoch.