Krátko pred štartom majstrovstiev sveta porozprával pre agentúru SITA o šanciach Brazílie, výnimočnosti Neymara, odkaze Pelého aj o tom, prečo podľa neho FIFA obetuje kvalitu turnaja v prospech biznisu.

Majstrovstvá sveta sa po dlhom čase vracajú do Severnej Ameriky. Keď sa turnaj predtým konal v USA v roku 1994, Brazília získala titul po 24 rokoch. Dnes sa šampionát opäť hrá v USA, Mexiku a Kanade – a opäť uplynulo 24 rokov od posledného brazílskeho triumfu. Vidíte v tom symboliku alebo náhodu? A aké šance dávate Brazílii na titul v roku 2026?

Je to náhoda, aj keď táto americká by sa pokojne mohla aj opakovať. Pravda, súčasné brazílske „selecao“ je diametrálne iné v každom smere. Šampióni z roku 1994 boli všetko svetové hviezdy ako Romário, Bebeto, Dunga a spol. V súčasnom tíme je v každom smere kráľom vlastne len Neymar a všetko sa podriaďuje jemu. Táto tzv. nová Brazília môže byť silná skôr ako kolektív a môže uniesť maximálne jeden superštatút Neymara. V opačnom prípade môže prísť aj k nezhodám v kolektíve… Podľa mien je Brazília určite favorit, veď hráči ako Raphinha, Marquinhos, Vinícius a ďalší vzbudzujú rešpekt. Poznajúc však veľmi dobre mentalitu týchto hráčov a realitu, šance Brazílie vidím tak, že buď získajú šiesty titul alebo vybuchnú.

V roku 1994 ste boli manažérom Pelého a boli ste priamo pri období, keď futbal začínal výraznejšie rásť v Spojených štátoch. Ako si spomínate na atmosféru okolo MS 1994. Uvedomovali ste si už vtedy, že ide o moment, ktorý môže zmeniť postavenie futbalu v Amerike?

Myslím si, že na MS 1994 vládla lepšia predprípravná futbalová atmosféra. Veď išlo o historickú vec a nebolo to také prehnane gýčové, „prečačkané“ ako dnes. Absurdný počet účastníkov vyvoláva skôr úsmev… Bol som v roku 1994 v centre diania, takže to viem porovnať a bolo to špeciálne aj pre mňa. Navyše bol to super rok aj zo slovenského hľadiska… Veď počas MS sme finišovali s Pelém s prípravami na jeho oficiálne, historické turné na Slovensko a do Maďarska. Bolo to extrémne náročné všetko úspešne zvládnuť. Navyše organizátori mali ten najväčší komerčný tromf v ruke v podobe kráľa futbalu Pelého, ktorý pomáhal s propagáciou vlastne od roku 1991. Pelé už bol v Amerike Bohom, nakoľko práve on sa postaral v 70. rokoch o tzv. futbalovú revolúciu v Amerike, z čoho ‚soccer‘ žije vlastne dodnes. V postmodernej ére prišiel síce David Beckham či najnovšie Lionel Messi, ale ich futbalový kult sa ani len nepriblížil k ošiaľu a konečnému efektu, ktorý v Amerike vyvolal Pelé v drese New Yorku Cosmos.

Pelé patril medzi osobnosti, ktoré pomohli vybudovať popularitu futbalu v USA ešte počas pôsobenia v New York Cosmos. Myslíte si, že dnešné USA sú už skutočne „futbalovou krajinou“, alebo má tento šport stále ťažšiu pozíciu za americkým futbalom, basketbalom či bejzbalom?

USA nie sú futbalová krajina a nikdy ani nebudú. Záujem o futbal je síce veľký, najmä medzi mládežou, a MLS má celkom solídnu úroveň, ale rovnať sa v kvalite Európe či Južnej Amerike nemôžu. Navyše popularitu tzv. domorodých športov, hlavne bejzbal, americký futbal, ale aj hokej, dosiahnuť nemôže. A po komerčnej či finančnej, sponzorskej stránke už vôbec nie.

Ako by podľa vás Pelé vnímal dnešnú brazílsku reprezentáciu? Má podľa vás Brazília stále svoju tradičnú futbalovú identitu, alebo sa jej hra za posledné roky príliš priblížila európskemu štýlu?

Brazílska reprezentácia je dnes úplne iná ako tá tradičná reprezentácia, na ktorú bol svet zvyknutý. Už to nie je ten očarujúci tzv. samba futbal, ktorý miloval a obdivoval celý svet z čias Pelého, Garrinchu, Pepeho, Zita, Rivellina, Edua, Sócratesa, Zica, Romária, Ronaldinha, Ronalda a spol. To, že rokmi odchádzalo veľmi veľa hráčov hrať do Európy, zmenilo aj selecao. Títo hráči sa adaptovali na atletickejší, taktickejší, defenzívnejší európsky futbal, ktorý potom privážali aj do reprezentácie, čo muselo zmeniť aj celú filozofiu reprezentácie. Aj keď veľa úspechov to, bohužiaľ, neprinieslo. A absolútnym extrémom bolo angažovanie zahraničného trénera na post trénera v osobe Carla Ancelottiho. Toto vlastne bolo ešte pred dvomi rokmi absolútne nepredstaviteľné.

Neymar je stále jednou z najväčších tvárí brazílskeho futbalu, no zároveň patrí medzi najdiskutovanejších hráčov svojej generácie. Myslíte si, že ešte môže byť lídrom Brazílie na víťaznom svetovom šampionáte?

Neymar je taká veľká megastar v brazílskom futbale, že v súčasnosti sa mu nikto nemôže rovnať veľkosťou po žiadnej stránke. Zarába astronomické sumy futbalom aj reklamou a je to aj šoumen na ihrisku, geniálny hráč, aký nemá páru. A je to aj veľmi dobrý človek, ktorý rozdáva veľké milióny tým v núdzi a nemusel by. Zdravý Neymar je pre Brazíliu nenahraditeľný líder, navyše zvážnel a dospel aj ľudsky. Zbožňuje futbal a je pre neho všetkým. Dovolím si povedať, nakoľko ho poznám osobne od detstva, že ak by nebol pre zranenie nominovaný na MS, alebo ak by sa ešte náhodou zranil pred MS a nemohol by hrať, natoľko by ho to ranilo ľudsky aj psychicky, že by bol schopný skončiť aj s futbalom.

Často sa porovnáva Neymarov vplyv s Pelého odkazom. V čom sú si podľa vás podobní a v čom je medzi nimi najväčší rozdiel – futbalovo aj ľudsky?

Neymar je síce talent od Boha a geniálny hráč, ktorý svojou hrou zabáva milióny a mládež ho má za vzor, ale s Pelém je neporovnateľný futbalovo ani ľudsky. Pelé je kráľ futbalu! Navyše sú to úplne iné mentality a aj charakterové vlastnosti odlišné. Spoločné však majú obrovskú lásku k futbalu a ku klubu FC Santos, najslávnejšiemu klubu Brazílie, ktorý vo svojej slávnej ére dlhé roky vládol svetovému klubovému futbalu.

Futbal sa od čias Pelého dramaticky zmenil – takticky, fyzicky aj komerčne. Myslíte si, že by Pelé dominoval aj v dnešnom modernom futbale?

So štipkou irónie môžeme povedať, že to, čo dnes ukazujú Messi, Ronaldo, Mbappé a ďalšie star, už bolo dávno vymyslené a ukázané superhviezdami minulosti ako Pelé, Edu, Garrincha, Rivellino, Clodoaldo a ďalší. Ronaldinho napríklad sám povedal, že už ako mladík hltal šoty týchto futbalových bohov a inšpiroval sa nimi, nacvičoval ich kúsky aj tisíckrát…

Budúci šampionát bude historicky najväčší – s 48 tímami a zápasmi v troch krajinách. Je to podľa vás ešte stále turnaj najvyššej kvality, alebo FIFA riskuje, že sa šampionát príliš rozšíri?

Myslím si, že už aj terajší formát a počet tímov je dosť kontroverzný, čo znižuje kvalitu šampionátu MS a kredit FIFA dupľom. Pri formáte 48 to už bude jednoznačne úsmevné… Všetko je to o biznise a vôni veľkých peňazí a prehráva futbal ako taký.

Ktorý moment s Pelém počas vašej spolupráce vám najviac utkvel v pamäti práve v súvislosti s majstrovstvami sveta alebo Brazíliou?

Za tých veľa rokov spolu toho bolo neúrekom… Absolútne zlomové však bolo naše prvé oficiálne stretnutie v roku 1991 v Pelého kancelárii v New Yorku. Tam som mu dal tú exkluzívnu ponuku na jeho historické turné na Slovensko a do Maďarska. Veľmi ho to zaujalo a od toho sa odvíjalo veľa našich ďalších stretnutí, čím sa začal upevňovať náš kamarátsky vzťah a jeho dôvera ku mne, nakoľko sme za pochodu úspešne riešili veľa problémov, ktoré nastali. Stali sme sa vďaka tomu aj blízkymi priateľmi a zmenilo mi to život. Po tom, čo sa raz ukážete po boku najslávnejšieho človeka planéty, už sa nikde nemôžete schovať.

Brazília mala vždy povesť krajiny, ktorá produkuje futbalových géniov. Má dnes podľa vás mladá generácia hráčov stále brazílsku kreativitu a radosť z futbalu, ktorou boli známe tímy Pelého či Ronalda?

Talentov je v Brazílii stále najviac na svete, ale dnes už len výnimočne vychádzajú zo slumov a veľkej biedy ako generácia Pelého a spol. Dnes už je absolútne iná doba v športe aj futbale a aj rodičia detí doslova plánujú dopredu, čím budú ich deti, aký šport budú praktizovať, a často investujú veľké peniaze kalkulatívne, že sa im to vráti, keď sa ich dieťa presadí vo futbale, tenise, hokeji či v inom športe. Skrátka predovšetkým je to biznis, môže si hovoriť, kto chce a čo chce.