Tie kopírujú ich jazdu pretekárov a divákom pri televíznej obrazovke ponúkajú bezprostredný pohľad priamo do diania. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 120 kilometrov za hodinu a zároveň snímať široké panorámy ikonických alpských scenérií.

Generálny riaditeľ Olympic Broadcasting Services Giannis Exarchos priblížil rozsah ich využitia slovami: „Používame celkovo 25 dronov. Používame ich takmer vo všetkých športoch, s výnimkou ľadového hokeja a curlingu,“ povedal podľa webu AIPS Media. Podľa neho nejde o technologickú atrakciu, ale o nástroj, ktorý má diváka vtiahnuť hlbšie do príbehu každého preteku.

Exarchos zdôrazňuje, že cieľom nie je ohurovať technikou, ale rozprávať silnejšie príbehy. „Technologické inovácie používame len vtedy, ak pridávajú hodnotu príbehu, ktorý rozprávame. Nie preto, aby sme predvádzali technológie. Najmä v hustote olympijských hier – ak by sme len tak lietali s dronmi a ukazovali náhodné veci, ľudia by toho mali po prvom dni dosť.“ Každý šport má preto presne navrhnutý spôsob, ako sa drony zapájajú do prenosu.

Nasadenie FPV dronov predchádzali roky príprav a testovania ešte pred Parížom 2024. Organizátori úzko spolupracovali s medzinárodnými federáciami, technickými delegátmi aj samotnými športovcami, aby zabezpečili maximálnu bezpečnosť. „Nechceli sme, aby sa z toho stal faktor, ktorý ich ovplyvní. Chceli sme, aby to bol faktor, ktorý ich výkon podporí,“ vysvetlil Exarchos.

Kľúčovým prvkom je aj ľudský faktor. FPV dron neovláda len pilot, ale aj tzv. spotter, ktorý sleduje okolie a naviguje let. „Pri FPV dronoch máme pilota a vedľa neho pozorovateľa, ktorý ho usmerňuje v každej situácii v prostredí. Pilot má totiž na očiach okuliare ako pri virtuálnej realite.“ Mnohí piloti majú navyše športové zázemie – napríklad pilot pri skokoch na lyžiach je sám bývalý skokan a detailne pozná dynamiku aj emóciu tohto športu.

Diskusiu vyvolal aj typický bzukot vrtúľ. Exarchos však upozorňuje, že olympijské vysielanie pracuje s mimoriadne prepracovaným zvukovým plánom: „Na pokrytie hier používame 860 kamier, ale používame 1 800 mikrofónov. Nemusíte ich nevyhnutne vidieť, pretože roky plánujeme, ako ich ukryjeme do snehu, za prekážky a podobne, ale zachytávame každý jeden zvuk.“ Podľa neho samotní športovci hluk prakticky nevnímajú – dron letí za nimi, majú prilby a v rýchlostných disciplínach dominuje zvuk vetra. Do budúcna očakáva ďalšie zníženie hluku aj pomocou umelej inteligencie, no atmosféra štadiónov podľa neho musí zostať autentická.