Od bratov reprezentujúcich dve rôzne krajiny cez hráčov s netradičnými koreňmi až po futbalistov z nižších súťaží. Práve tieto príbehy často robia z „mundialu“ viac než len športové podujatie.

Bratia, ktorých rozdelili reprezentačné dresy

Jedným z najzaujímavejších príbehov turnaja je rodina Douéovcov. Kým hviezdny útočník parížskeho Saint-Germain Désiré Doué patrí medzi veľké talenty Francúzska, jeho brat Guéla Doué pôsobiaci v Štrasburgu si oblieka dres Pobrežia Slonoviny. Obaja vyrastali vo Francúzsku, no rozhodli sa reprezentovať rôzne krajiny.

Nie je to prvý takýto prípad vo futbalovej histórii. Fanúšikovia si určite spomenú na bratov Boatengovcov. Jérome Boateng sa stal s Nemeckom majstrom sveta v roku 2014, zatiaľ čo Kevin-Prince Boateng reprezentoval Ghanu. Na MS 2010 sa dokonca postavili proti sebe v zápase základnej G-skupiny, duel sa „symbolicky“ skončil remízou 2:2. Douéovci tak pokračujú v zaujímavej tradícii rozdelených futbalových rodín.

Khedira sa vracia na „mundial“. Tentoraz však v drese Tuniska

Ďalšou pozoruhodnou kapitolou je meno Khedira. Fanúšikovia si okamžite spomenú na Samiho Khediru, ktorý bol jednou z opôr už spomenutého nemeckého tímu pri triumfe na MS 2014 v Brazílii.

Na tohtoročnom šampionáte sa však objaví jeho brat Rani Khedira. Na rozdiel od Samiho sa rozhodol reprezentovať Tunisko. Hoci nikdy nedosiahol takú slávu ako jeho starší brat, šampionát v Severnej Amerike mu ponúka príležitosť napísať vlastný príbeh.

Futbal je čoraz globálnejší

Pri pohľade na súpisky zaujmú aj mená, ktoré by fanúšik v danej reprezentácii možno vôbec nečakal. Južná Kórea má v kádri hráča menom Jens Castrop, Irán reprezentuje Dennis Eckert a Panama priviezla obrancu s jedným z najzapamätateľnejších mien na turnaji – Fidela Escobara.

Práve panamský reprezentant je kuriozitou sám o sebe. Jeho meno totiž spája krstné meno kubánskeho revolučného vodcu Fidela Castra s priezviskom Pabla Escobara, najznámejšieho narkobaróna moderných dejín. Hoci ide len o náhodnú kombináciu mien, medzi fanúšikmi pravidelne vyvoláva úsmev a pozornosť.

Podobné prípady však nie sú výnimočné. Súčasný futbal je globálnejší než kedykoľvek predtým a národné tímy čoraz častejšie tvoria hráči s koreňmi v rôznych krajinách. Mnohí sa narodili inde, než reprezentujú, vyrastali v zahraničí alebo majú rodičov z odlišných kultúrnych prostredí. Aj preto dnes už meno na drese často neprezrádza, za ktorú krajinu futbalista nastupuje.

Najmladší tím má Afrika, najstaršie Latinská Amerika a Ázia

Výrazné rozdiely sú aj vo veku jednotlivých mužstiev. Najmladším tímom turnaja s priemerným vekom 25 rokov je Pobrežie Slonoviny, ktoré stavia najmä na nastupujúcu generáciu talentov. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Kolumbia, Irán a Panama, ktoré patria medzi vekovo najstaršie výbery šampionátu. Priemerný vek týchto mužstiev je 30 rokov.

Vek pritom môže hrať významnú úlohu. Mladšie tímy bývajú dynamickejšie a fyzicky odolnejšie, staršie mužstvá zas profitujú zo skúseností získaných na veľkých turnajoch. „Mundial“ tradične ukáže, ktorá filozofia je úspešnejšia.

Ronaldo prepisuje históriu, zázračné dieťa z Mexika ju začína písať

Aj vo veku 41 rokov zostáva Cristiano Ronaldo jednou z hlavných tvárí turnaja. Portugalská legenda je najstarším hráčom medzi futbalistami v poli a zároveň aj najstarším kapitánom celého šampionátu.

Aby sme však boli presní, úplne najstarším hráčom na súpiskách je škótsky brankár Craig Gordon, ktorý na Silvestra oslávi už 44. narodeniny.

Na opačnej strane vekového spektra stojí Mexičan Gilberto Mora. Na turnaj prichádza ako 17-ročný talent a je najmladším hráčom na súpiskách. Medzi ním a dvojicou Ronaldo – Gordon je málovídaný generačný rozdiel, čo dokonale ilustruje jedinečnosť majstrovstiev sveta.

Európa naďalej vládne svetovému futbalu

Hoci na turnaji štartujú reprezentácie zo všetkých kontinentov, väčšina hráčov pôsobí v európskych kluboch. Až takmer 69 percent všetkých futbalistov nastupuje v súťažiach pod hlavičkou UEFA. Ázijské ligy dodali necelých 15 percent hráčov, zatiaľ čo ostatné kontinenty výrazne zaostávajú.

Zaujímavé je aj to, že niektoré reprezentácie nemajú v kádri ani jediného hráča z domácej ligy. Platí to napríklad pre Senegal, Pobrežie Slonoviny, Kapverdy, DR Kongo či Uruguaj. Naopak, Katar a Saudská Arábia priviezli takmer kompletné tímy z vlastných súťaží.

Manchester City je neoficiálnym víťazom súpisiek

Najväčším dodávateľom hráčov na svetový šampionát je Manchester City, ktorý poskytol až 19 futbalistov. Nasledujú Bayern Mníchov so 17 a Paríž Saint-Germain so 16 reprezentantmi.

Medzi klubovou elitou nechýbajú ani Arsenal Londýn, FC Barcelona, Real Madrid, FC Liverpool či Atlético Madrid. Potvrdzuje sa tak, že najväčšie európske veľkokluby sú zároveň najväčšími zásobárňami talentu pre reprezentačný futbal.

Od Ronalda po piatu ligu

Majstrovstvá sveta však nie sú len pre hviezdy z Ligy majstrov. Na turnaji sa predstavia aj hráči z oveľa skromnejších pomerov. Novozélanďan Tommy Smith prichádza z anglickej piatej ligy a Haiťan Josué Duverger dokonca z piatej najvyššej súťaže v Nemecku.

Práve v tom spočíva čaro svetového šampionátu. Na jednom ihrisku sa môžu stretnúť futbalisti z najbohatších klubov sveta s hráčmi, ktorí ešte pred pár mesiacmi nastupovali na štadiónoch pre niekoľko stoviek divákov. A história už mnohokrát ukázala, že práve takéto príbehy bývajú na majstrovstvách sveta najkrajšie.