Ešte len 17-ročná Okťabrevová včera v semifinále mládežníckeho turnaja Roland Garros porazila českú tenisovú nádej Janu Kováčkovú. Čoskoro by sa však mala stať jej krajankou.

„Po rusky hovorím len doma s rodičmi, inak skoro stále používam češtinu.“ Ospravedlnila sa mladá hráčka za svoju slabšiu ruštinu v úvode rozhovore pre spomínaný portál. Ten dodáva, že o Alise sa doteraz toho vedelo dosť málo, keďže sa neangažovala v ruskom tenise a nepovažujú ju za produkt ruskej tenisovej školy.

Tenisová kométa Okťabrevová sa dostala do semifinále Roland Garros už pred tromi roky, keď mala iba 14. Prehrala vtedy v s neskoršou víťazkou Alinou Kornejevovou. Teraz hovorí, že vtedy bola úplne iným človekom: „Sme iní ľudia a toľko sa zmenilo v osobnom živote, v tenise aj v mojej kariére. Odvtedy som si toho veľa prežila. Na jednej strane som stále to malé dievčatko, ktoré snívalo o hraní na Roland Garros, ale na druhej strane som oveľa zrelší človek.“

Kvôli zraneniu vynechala rok, a dokonca hrozilo, že bude musieť s tenisom skončiť. Zotavovala sa zo zložitého zranenia členka: „Podstúpila som operáciu, dva mesiace som chodila o barlách a potom som pomaly začala znovu chodiť sama – trvalo mi šesť mesiacov, kým som sa vôbec dostala na kurt. A keď som si prvýkrát mohla ísť zabehať v parku, bol to neuveriteľný pocit.!

„Dlho som mala problém s členkom – myslela som si, že to samo od seba zmizne. Ale v určitom okamihu som ho kriticky preťažila. Najprv sa to snažili liečiť bez operácie, ale ukázalo sa, že je to jediná možnosť. Lekár povedal, že existuje riziko, že sa k tenisu vôbec nevrátim, a dal mi 80 % šancu na uzdravenie. 80 % uzdravenie je samozrejme veľa, ale stále mi v hlave znel hlas: Čo ak budem patriť medzi tých 20 %?“

Práve zranenie jej pomohlo uvedomiť si, že sa určite chce venovať tenisu. Predtým mala pochybnosti: „Myslím si, že toto obdobie mi dalo veľa. Uvedomila som si, že sa chcem vrátiť k tenisu. Keď som bola veľmi malá, ani som nevedela, či chcem hrať tenis a živiť sa ním. Predtým som si len tak chodila zahrať po škole. Mala som naozaj dobrého trénera, ktorý ma nikdy nenútil hrať žiadne veľké turnaje, mala som iba zábavné tréningy. Keď som mala 12 alebo 13 rokov, pomyslela som si: chcem ešte vôbec hrať tenis? Aj keď som hrala na poslednom Roland Garros v roku 2023, škola bola mojou prioritou. Ale potom, keď som sa zotavovala zo zranenia, už som vedela, že urobím čokoľvek, aby som sa vrátila k tenisu.“

Už dostala kladné rozhodnutie o českom občianstve

Ešte zostávajú posledné formality a mladá hráčky si bude môcť si vyzdvihnúť svoj nový pas: „Snažím sa o to už dlho. Pred pár rokmi som bola blízko, ale situácia s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou mi do toho vstúpila a všetko sa oveľa skomplikovalo. Potom som bola opäť blízko, ale vláda v Českej republike sa zmenila spolu s jej politikou. Česká republika veľmi podporuje Ukrajinu. Pred šiestimi mesiacmi sa vláda opäť zmenila a veci sa zjednodušili. Už mám súhlas. Keď sa vrátim do Českej republiky, rozhodne sa to, Dúfam, že všetko bude hotové do mesiaca alebo dvoch.“

Riaditeľ pražského tenisového klubu Sparta jej bol s jej žiadosťou o občianstvo veľmi nápomocný . Miroslav Malý nedávno českým médiám povedal, že v mene klubu urobil veľa pre zabezpečenie kladného rozhodnutia: „Argument, že je vynikajúcou tenistkou, ktorá bude úspešne reprezentovať krajinu, kde žila a učila sa hrať tenis od detstva, bol jedným z presvedčivých argumentov v našich diskusiách s vládnymi agentúrami počas procesu schvaľovania jej žiadosti,“ uviedol.

Alisa trénuje v pražskom klube od svojich štyroch rokov. Mala niekoľko rôznych trénerov a pred rokom a pol jej bol pridelený skúsenejší tréner pre dospelých. Jej tréner je takmer vždy jediný, kto s ňou cestuje na turnaje. Na Roland Garros ju sprevádza staršia sestra (Anastasia, tiež tenistka v americkom vysokoškolskom systéme). Jej rodičia sa ani nezúčastnia sobotného finále.

V Rusku bola iba raz

„V Českej republike žijem od svojho jedného roka. Úprimne, považujem sa za Češku – preto mám problém s ruštinou. Škola, priatelia aj tréneri v Prahe hovoria po česky. Pre mňa je Praha domov. Návrat domov znamená ísť do Prahy. Trénovať tam nie je vždy jednoduché kvôli počasiu, ale vždy to bude môj domov.“

„V Rusku som bola iba raz v živote – na turnaji Christmas Cup do 14 rokov (v Moskve, v januári 2022, kde sa dostala do finále, ale prehrala som s Alenou Kovačkovou, staršou sestrou Jany Kovačkovej, ktorú práve porazila v semifinále Roland Garros – pozn. redakcie),“ dodala nádejná ruská, no čoskoro česká hráčka.